repetent

Rusko vedie stupňujúcu sa a násilnú kampaň sabotáže a podvratnej činnosti proti európskym a americkým cieľom v Európe, ktorú vedie ruská vojenská spravodajská služba (GRU). Počet ruských útokov sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer strojnásobil. Medzi hlavné ciele Ruska patrila doprava, vláda, kritická infraštruktúra a priemysel. Napriek nárastu ruských útokov západné krajiny nevyvinuli účinnú stratégiu na boj proti týmto útokom.

Zadokumentované incidenty zahŕňajú útoky na nákladné lietadlá DHL alebo atentát na generálneho riaditeľa nemeckej zbrojovky Rheinmetall. Počet podozrivých prípadov ruských sabotáží dosiahol najmenej 44 prípadov v roku 2024 oproti 13 v roku 2023 alebo 6 v roku 2022. Eskalácia sa chronologicky kryje s povolením Západu, aby Ukrajina používala rakety dlhého doletu proti ruským cieľom.

Poškodzovanie podmorskej infraštruktúry na Baltskom mori predstavuje obzvlášť závažný prejav hybridnej agresie. 25. decembra 2024 bolo zaznamenané poškodenie podmorských káblov medzi Estónskom a Fínskom, čo podnietilo konzultácie v rámci NATO. Podobný incident bol v rovnakom roku zaznamenaný už predtým.

V posledných týždňoch Kremeľ vypustil drony do poľského a rumunského vzdušného priestoru a zároveň vyslal vojenské lietadlá do estónskeho vzdušného priestoru nad Baltským morom. 22. septembra boli hlavné letiská v Nórsku a Dánsku nútené pozastaviť prevádzku kvôli podozrivej aktivite dronov. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že ruské zapojenie je vysoko pravdepodobné.

Nárast útokov naznačuje, že Západ nedokázal prinútiť Rusko, aby zastavilo svoju sabotážnu a podvratnú kampaň. Ruské útoky nie sú len európskym problémom, ale aj problémom USA. GRU a ďalšie organizácie vykonali operácie proti cieľom v USA, ako sú americké základne v Nemecku. Spojené štáty a európske krajiny vrátane Európskej únie a NATO sa vo veľkej miere zamerali na obranné opatrenia proti ruským akciám, ako je zdieľanie spravodajských informácií a posilňovanie odolnosti (vrátane kybernetickej obrany).

Hoci je toto úsilie nevyhnutné, nie je postačujúce. Krajiny NATO by mali vyvinúť kalibrovanú útočnú kampaň proti Rusku, ktorá by zahŕňala niekoľko zložiek: eskaláciu sankcií voči Moskve; cielené útočné kybernetické operácie proti dôležitým ruským vojenským a obchodným cieľom; informačné a vplyvové operácie zamerané na obyvateľstvo Ruska a jeho partnerov, ako je Bielorusko; a agresívnejšie akcie proti aktívam cenným pre Rusko, ako je jeho tieňová flotila. Stručne povedané, NATO by malo navrhnúť kampaň na zvýšenie nákladov pre Rusko, ak by krajina v takýchto operáciách pokračovala.

Hybridné operácie Ruska voči Slovensku (2022–2025)

1. Dezinformačné kampane

• Cielené šírenie proruských naratívov cez sociálne siete, alternatívne médiá a anonymné účty.
• Témy: vojna na Ukrajine, kritika NATO, EÚ, migrácie, energetická politika, očkovanie.
• Využívanie „sivej“ a „čiernej“ propagandy bez jasného zdroja, často s falošnou identitou.

2. Kybernetické útoky

• Útoky na štátnu správu, samosprávy, univerzity, médiá a zdravotnícke zariadenia.
• Cieľom bola destabilizácia, narušenie dôvery v inštitúcie a získanie citlivých údajov.
• Útoky boli vedené cez proxy servery, často s prepojením na ruské hackerské skupiny.

3. Bombové hrozby ako forma hybridného útoku

• Začiatkom roka 2025 Slovensko čelilo vlnám bombových hrozieb voči školám, škôlkam, univerzitám, bankám.
• išlo o koordinovanú hybridnú operáciu GRU, ruského vojenského spravodajstva.
• Výsledkom boli masové evakuácie, výpadky výučby, narušenie bankových služieb a škody odhadované na desiatky miliónov eur.
• SIS identifikovala páchateľa mimo územia SR a označila incident za indikátor hybridnej hrozby.

4. Politický vplyv a podpora extrémnych hlasov

• Podpora verejných osôb a subjektov, ktoré šíria proruské postoje. (Brat za Brata)
• Snahy o oslabenie dôvery v demokratické inštitúcie, voľby a zahraničnú orientáciu Slovenska.
• Využívanie vplyvných agentov, akademikov, influencerov, aktivistov, na legitimizáciu naratívov.

Ruské tieňové vojny: historický kontext

Aktivity pod prahom otvoreného ozbrojeného konfliktu sú už dlho súčasťou nástrojov štátnej moci. V americkej vojenskej doktríne sa označujú ako „nepravidelná vojna“ alebo „nepravidelné operácie“, zatiaľ čo európske štáty ich častejšie nazývajú „hybridná vojna“ či „hybridné hrozby“. Iné krajiny používajú pojmy ako „šedá zóna“, „politická vojna“, „asymetrický konflikt“, „nekonvenčná vojna“ alebo „konflikt nízkej intenzity“.

Tieto formy konfliktu využívajú rôzne nástroje štátnej moci bez toho, aby prekročili prah konvenčnej vojny. Ich cieľom je zmeniť rovnováhu síl v prospech agresora. Medzi najčastejšie taktiky patria:

• informačné a psychologické operácie vrátane propagandy,
• kybernetické útoky a elektronický boj,
• podpora partizánov, zástupných síl a neštátnych aktérov,
• tajné operácie spravodajských a špeciálnych jednotiek (napr. sabotáže, podvratná činnosť),
• ekonomický nátlak.

Tradícia „tieňových vojen“ v ruskej a sovietskej politike

Sovietsky zväz a neskôr Rusko majú dlhú históriu využívania týchto nekonvenčných metód. Počas studenej vojny viedol Sovietsky zväz rozsiahlu globálnu kampaň na ovplyvňovanie verejnej mienky a destabilizáciu Západu. Tieto aktivity sa súhrnne označovali ako „aktívne opatrenia“ (активные меры), ktoré riadila predovšetkým tajná služba KGB.

Medzi hlavné nástroje patrili:

• šírenie dezinformácií (tzv. „sivá“ a „čierna“ propaganda),
• využívanie vplyvných agentov – napr. akademikov či novinárov,
• prevádzka tajných rozhlasových staníc,
• infiltrácia zahraničných politických strán a frontových organizácií,
• podpora revolučných a teroristických skupín,
• politické vydieranie, únosy a cielené atentáty (vrátane vrážd prebehlíkov).

Citáty

• Richard Moore, šéf MI6, britskej zahraničnej spravodajskej služby: „Nedávno sme odhalili ohromujúco bezohľadnú kampaň ruských sabotáží v Európe, a to aj napriek tomu, že Putin a jeho prisluhovači sa uchyľujú k štrnganiu jadrovými zbraňami, aby zasiali strach z dôsledkov pomoci Ukrajine a spochybnili odhodlanie Západu v tomto konaní.“
• Ken McCallum, šéf MI5, britskej domácej spravodajskej služby: „Najmä GRU má trvalú misiu vyvolávať chaos na britských a európskych uliciach: boli sme svedkami podpaľačstva, sabotáže a ďalších vecí. Nebezpečné činy vykonávané s rastúcou bezohľadnosťou.“
• Anne Keast-Butlerová, riaditeľka GCHQ, hlavnej britskej kybernetickej agentúry: Spojené kráľovstvo „je čoraz viac znepokojené rastúcimi väzbami medzi ruskými spravodajskými službami a zástupnými skupinami s cieľom vykonávať kybernetické útoky, ako aj fyzické sledovanie a sabotážne operácie.“
• Thomas Haldenwang, vedúci Spolkového úradu pre ochranu ústavy (BfV), nemeckej domácej spravodajskej služby: „Už nejaký čas pozorujeme agresívne konanie ruských spravodajských služieb. Rusko využíva celý svoj balík nástrojov, od ovplyvňovania politických diskusií cez kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru až po sabotáže vo veľkom rozsahu.“
• Bruno Kahl, šéf nemeckej zahraničnej spravodajskej služby Bundesnachrichtendienst alebo BND: „Či sa nám to páči alebo nie, sme v priamej konfrontácii s Ruskom.“
• Donald Tusk, poľský premiér, „Rusko plánovalo útoky leteckého teroru nielen proti Poľsku, ale aj proti leteckým spoločnostiam po celom svete.“
• Analýza poľského ministerstva zahraničných vecí: „Ruská federácia vedie hybridnú vojnu proti Poľsku. Zahŕňa to kybernetické útoky a útoky na východnej hranici Poľska, ktorá je zároveň hranicou schengenského priestoru.“
• Radoslaw Sikorski, poľský minister zahraničných vecí: „Mám informácie, že za pokusmi o sabotáž v Poľsku aj v spojeneckých krajinách stojí Ruská federácia.“
• Tomasz Siemoniak, poľský minister vnútra: „Čelíme cudziemu štátu, ktorý vykonáva nepriateľské a – vojenskou terminológiou – kinetické akcie na poľskom území. Nič také sa tu ešte nikdy nestalo.“
• Analýza NATO: „Spojenci NATO sú hlboko znepokojení nedávnymi zlomyseľnými aktivitami na území Spojencov vrátane tých, ktoré viedli k vyšetrovaniu a obvineniu viacerých osôb v súvislosti s nepriateľskou štátnou činnosťou, ktorá postihuje Česko, Estónsko, Nemecko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Spojené kráľovstvo. Tieto incidenty sú súčasťou zintenzívnenej kampane aktivít, ktoré Rusko naďalej vykonáva v euroatlantickom priestore, a to aj na území Aliancie a prostredníctvom zástupcov. Patria sem sabotáže, násilné činy, kybernetické a elektronické zasahovanie, dezinformačné kampane a iné hybridné operácie. Spojenci NATO vyjadrujú hlboké znepokojenie nad hybridnými činmi Ruska, ktoré predstavujú hrozbu pre bezpečnosť Spojencov.“
• Viceadmirál Nils Andreas Stensoenes, šéf Nórskej spravodajskej služby (NIS): „Úroveň rizika sa zmenila. Veríme, že sabotáže sú pravdepodobnejšie, a v Európe teraz vidíme sabotážne činy, ktoré naznačujú, že sa (Rusi) v tomto meradle trochu posunuli.“
• Kaja Kallas, premiérka Estónska: „Prebieha tieňová vojna proti našim spoločnostiam. Cieľom ruských vplyvových operácií je ovplyvniť naše demokratické rozhodovanie. Zverejňovaním týchto udalostí zvyšujeme povedomie, aby tieto operácie nemali taký účinok, v aký Rusko dúfa.“
• „Česká republika bola cieľom ruských aktivít, ktoré tvorili súčasť všeobecnej ruskej hybridnej stratégie zameranej proti NATO a EÚ.“ — Bezpečnostná informačná služba ČR (BIS), Výročná správa 
• Talianska spravodajská komunita označila ruské hybridné operácie za „strategickú hrozbu, ktorá zasahuje do základov európskej bezpečnosti“. — Stretnutie „States General on Defense, Space, and Cybersecurity“, Rím 2025

Lukáš Reich konzultant Institute of Security and Defense