Irán sa opäť dostal na titulky svetových médií. V mestách po celej krajine vypukli protesty, ktoré sú kombináciou politickej nespokojnosti, ekonomického kolapsu a dlhodobých sociálnych problémov. Hoci protesty v Iráne nie sú ničím novým, tentoraz sa zdá, že sa prelínajú viaceré krízové línie naraz a to môže mať oveľa väčší dopad, než si režim pripúšťa.

1. Ako protesty začali: Ekonomika na kolenách

Protesty sa začali v Teheráne, no rýchlo sa rozšírili do ďalších miest, Isfahánu, Širázu, Mašhadu, Karadžu či Kermánšáhu. Hlavným spúšťačom prudký pád iránskej meny, ktorá dosiahla historické minimum. IMF uvádza, že inflácia v Iráne presahuje 40 %, a nezamestnanosť mladých je okolo 27 %.

Ľudia protestujú proti:

• rastúcim cenám potravín,
• nedostatku práce,
• kolapsu zdravotníctva,
• korupcii a nepotizmu,
• zhoršujúcej sa dostupnosti vody (problém, ktorý potvrdzuje aj World Bank).

Ekonomické problémy sú tak vážne, že ich už režim nedokáže vysvetľovať len „zahraničnými sankciami“.

2. Politická nespokojnosť: Režim stráca legitimitu

Protesty však nie sú len o ekonomike. Podľa zahraničných médií sa objavujú heslá namierené priamo proti režimu a najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu.

Ľudia útočia na:

• budovy administratívy,
• policajné stanice,
• symboly režimu,
• portréty duchovných lídrov.

Podľa Iran International bezpečnostné sily strieľali ostrou muníciou v mestách Hamedan, Lordegan a Azna. DW potvrdzuje, že došlo k viacerým úmrtiam.

3. Medzinárodný rozmer: Trump, Izrael a propaganda režimu

Situácia sa stala globálnou po tom, čo Donald Trump vyhlásil, že USA „zasiahnu, ak režim bude zabíjať protestujúcich“. Izraelské ministerstvo zahraničia zverejnilo podporu protestom v perzštine.

To však môže mať dvojsečný efekt:

• Protestujúcich to povzbudzuje,
• Režimu to poskytuje zámienku, aby ich označil za agentov USA a Mossadu.

Irán má dlhú tradíciu obviňovania zahraničných síl z vnútorných problémov. Pripomína aj operáciu Ajax z roku 1953, keď CIA podporila prevrat proti premiérovi Mosaddeghovi.

4. Prečo sú tieto protesty iné než predchádzajúce?

Irán zažil veľké protesty v rokoch:

• 2009 – Zelené hnutie
• 2017–2018 – ekonomické protesty
• 2019 – krvavé potlačenie (Reuters uvádza až 1500 mŕtvych)
• 2022 – protesty po smrti Mahsy Amini

Tentoraz však dochádza k prekrytiu viacerých kríz naraz:

✔️ Ekonomická kríza

✔️ Politická nespokojnosť

✔️ Sociálne problémy

✔️ Demografické napätie

✔️ Ekologická kríza (nedostatok vody)

✔️ Regionálne napätie s Izraelom

To vytvára „kritickú masu“, ktorá môže byť pre režim nebezpečná.

5. Prečo režim stále drží?

Iránsky režim má niekoľko výhod:

1. Silný represívny aparát

Revolučné gardy (IRGC) a Basídž sú pripravené potláčať protesty brutálne a rýchlo.

2. Kontrola internetu

Podľa NetBlocks Irán obmedzil internet v 18 provinciách.

3. Podpora Ruska a Číny

BBC uvádza, že tieto krajiny poskytujú Iránu technológie na sledovanie a kontrolu populácie.

4. Absencia jednotného lídra opozície

Protesty sú spontánne, bez centrálneho vedenia, čo je výhoda aj nevýhoda.

6. Môže režim padnúť?

Hoci existuje „kritická masa“, režim má dlhoročnú skúsenosť s prežitím. Zahraničné zdroje (Reuters, DW, Al Jazeera) sa zhodujú, že:

• protesty sú vážne,
• ale režim má stále dostatok nástrojov na ich potlačenie.

Kľúčové bude:

• či sa protesty spoja do jednotného hnutia,
• či sa pridajú robotníci a ropní zamestnanci,
• či dôjde k rozkolu v elitách,
• či ekonomika skolabuje ešte viac.