repetent

Rakúsko sa snaží získať späť dôveru po sérii škandálov, ktoré výrazne narušili reputáciu jeho spravodajských služieb. V roku 2018 sieť napojená na ruského agenta Jana Marsaleka vážne kompromitovala Federálny úrad pre ochranu ústavy a boj proti terorizmu (BVT), čím výrazne poškodila spoluprácu Rakúska s NATO. Založením novej spravodajskej agentúry DSN v roku 2021 a plánovanými reformami sa krajina usiluje o obnovu dôveryhodnosti. No medzery v zákone o špionáži stále poskytujú priestor pre aktivity zahraničných služieb. Úspech reforiem závisí od náročného vyváženia medzi ochranou občianskych slobôd a štátnou bezpečnosťou.

Viedeň si už roky nesie prezývku „Mesto špiónov“ (Stadt der Spione), no až vo februári 2018 sa jej význam naplno ukázal svetu. Na pokyn ministra z FPÖ vtrhli policajti do centrály BVT a odniesli tajné dokumenty v kartónových krabiciach. Následné vyšetrovania, vrátane tých od Washington Post odhalili, že celú akciu koordinovala sieť prepojená s Marsalekom, bývalým COO fintech giganta Wirecard, považovaným za jedného z najefektívnejších ruských agentov v Európe. Cieľ operácie: diskreditovať BVT a vytvoriť spravodajský aparát výhodný pre Moskvu. Dôsledky boli okamžité, viaceré krajiny NATO vrátane členov tzv. Bernského klubu prerušili výmenu informácií s Rakúskom. Bývalý šéf nemeckej tajnej služby BND August Hanning dokonca verejne vyzval na úplné pozastavenie spolupráce.

Ďalšiu facku dôveryhodnosti priniesol prípad dôstojníka BVT Egista Otta, ktorý prostredníctvom Marsaleka odovzdal ruským službám citlivé informácie, umožňujúce aktívne operácie GRU a FSB v Európe. Ott navyše opakovane žiadal od policajných zložiek iných štátov, vrátane Spojeného kráľovstva a Talianska, dôverné údaje o 309 osobách záujmových pre Moskvu, pričom poskytol dáta aj zo Schengenského informačného systému vrátane pohybu ruských disidentov a agentov.

Na zvrátenie tejto negatívnej trajektórie rakúska vláda v decembri 2021 založila Riaditeľstvo pre štátnu bezpečnosť a spravodajské služby (DSN), ktorého vedením bol poverený Omar Haijawi-Pirchner. Kľúčovým prvkom reformy sa stala dôsledná personálna previerka. Podľa IntelNews však západní partneri spočiatku DSN vnímali skepticky , ako premenovanie bez zásadnej zmeny. Napätie eskalovalo v roku 2024, keď reálne hrozilo ovládnutie ministerstva vnútra stranou FPÖ. Úľava prišla až po voľbách v roku 2025 , Gerhard Karner (ÖVP) si ponechal ministerskú funkciu, zatiaľ čo dohľad nad spravodajskými službami prebral skúsený Jörg Leichtfried. Nový štátny tajomník oznámil modernizáciu služieb, otvorenie DSN pre NATO partnerov a zavedenie jasných pravidiel pre vojenskú rozviedku.

Leichtfried sa obklopil renomovanými odborníkmi: Christianom Strnadom, bývalým zástupcom africkej sekcie v spravodajskom centre EÚ (INTCEN), a Rastislavom Bachorom, akademikom z Národnej obrannej univerzity vo Viedni. Od tohto technokratického dua očakáva návrat Rakúska medzi dôveryhodných partnerov v oblasti výmeny citlivých údajov. Agentúra APA OTS zdôrazňuje, že vymenovanie Strnada, dnes šéfa kancelárie Leichtfrieda, vyvracia obvinenia z politickej protekcie, zatiaľ čo denník Die Presse oceňuje Bachorove akademické výsledky a dôraz na neutralitu štátu podporenú robustnou kontrarozviedkou.

obľúbené miesto stretnutí špiónov a diplomatov. Grand hotel Wien

Záver:

Rakúsko stojí na rázcestí medzi minulosťou plnou spravodajských zlyhaní a budúcnosťou, ktorá si žiada transparentnosť, dôveru a technologickú pripravenosť. Obnova reputácie nie je len otázkou vnútorných reforiem, ale aj schopnosti udržať si pevnú pozíciu v geopoliticky napätom svete, kde sa bezpečnostné hrozby menia rýchlejšie než zákony, ktoré ich majú regulovať.

Skutočná výzva teda nespočíva len v tom, ako vylepšiť štruktúru spravodajských služieb, ale ako ich včleniť do demokratického rámca, ktorý rešpektuje práva občanov, no zároveň dokáže chrániť štát pred vonkajšími i vnútornými hrozbami. Len tak môže Viedeň zo seba striasť nálepku „Mesto špiónov“ a premeniť ju na symbol modernej, odolnej a dôveryhodnej spravodajskej kultúry.

Lukáš Reich