Existuje zvláštna vlastnosť ľudskej civilizácie: vždy, keď sa objaví nejaká veľká myšlienka, skôr či neskôr ju niekto premení na ideológiu. A keď sa z myšlienky stane -izmus, začína byť zle.

Fašizmus, komunizmus, nacionalizmus, progresivizmus, neoliberalizmus… Na názve nezáleží. Mechanizmus je rovnaký. Ideológia prestane byť nástrojom na pochopenie sveta a stane sa okovami, ktoré bránia vidieť realitu.

Tento blog nie je o tom, ktorá ideológia je „horšia“. Je o tom, prečo sú všetky nebezpečné, keď sa zmenia na náboženstvo bez pochybností.

1. Ideológia ako skratka pre myslenie

Ľudský mozog miluje jednoduché odpovede. Je to evolučná vlastnosť – šetrí energiu. A ideológie ponúkajú presne to:

• jasné vysvetlenie sveta,
• jasného nepriateľa,
• jasné riešenia,
• jasný pocit, že „my máme pravdu“.

Problém je, že svet nie je jednoduchý. A keď sa z ideológie stane filter, cez ktorý človek vidí všetko, prestáva vidieť realitu.

2. Psychologické efekty, ktoré vysvetľujú, prečo ľudia podliehajú -izmom

A) Potvrdzovacie skreslenie (confirmation bias)

Keď človek verí ideológii, začne vidieť len to, čo ju potvrdzuje. Všetko ostatné ignoruje alebo vysvetlí ako „propagandu“.

B) Efekt skupinového myslenia (groupthink)

V skupine ľudí s rovnakou ideológiou sa prestáva diskutovať. Kto má pochybnosti, je označený za zradcu. Skupina sa radikalizuje, lebo nikto nechce byť ten, kto „kazí jednotu“.

C) Dunning-Kruger efekt

Čím menej človek vie, tým viac si je istý. Ideológie často priťahujú ľudí, ktorí hľadajú jednoduché odpovede na zložité problémy. A práve tí bývajú najpresvedčenejší, že „vidia pravdu“.

D) Efekt autority

Keď ideológia vytvorí vodcu, ľudia majú tendenciu veriť mu bez ohľadu na fakty. „Ak to povedal on, musí to byť pravda.“

E) Kognitívna disonancia

Keď ideológia zlyhá, človek si to neprizná. Radšej si nájde vysvetlenie, prečo „to nebolo správne aplikované“ alebo „za to môžu nepriatelia“.

3. Prečo sú -izmy nebezpečné?

Pretože vytvárajú nepriateľov

Každá ideológia potrebuje „tých druhých“. Bez nepriateľa by stratila zmysel. A tak si ho vytvorí, triedny nepriateľ, rasový nepriateľ, kultúrny nepriateľ, trieda utláčateľov, trieda utláčaných…

Pretože potláčajú pochybnosti

Pochybnosť je základom demokracie, vedy aj zdravého rozumu. Ideológia však tvrdí: „Nepremýšľaj. Ver.“

Pretože premieňajú ľudí na nástroje

V ideológii človek prestáva byť jednotlivcom. Stáva sa súčasťou masy, ktorú možno viesť, manipulovať, obetovať.

Pretože ignorujú realitu

Keď sa realita nehodí do ideologického rámca, ideológia ju poprie. A to je cesta k tragédiám.

Pretože sa tvária ako morálna nadradenosť

Každý -izmus tvrdí, že je „ten dobrý“. A keď si niekto myslí, že má monopol na dobro, je schopný ospravedlniť čokoľvek.

4. Historické dôkazy: keď sa -izmy zmenili na monštrá

• Fašizmus – začal ako „obnova národa“, skončil genocídou.
• Komunizmus – začal ako „rovnosť pre všetkých“, skončil gulagmi.
• Nacionalizmus – začal ako „láska k vlasti“, skončil etnickými čistkami.
• Progresivizmus – začal ako „boj za práva“, no v niektorých krajinách prerástol do kultúrnej cenzúry, nútenej asimilácie, kvótam, CANCEL CULTURE a potláčania nesúhlasu. Boli navrhy na prevýchovné tábory

Nie preto, že by tie myšlienky boli zlé. Ale preto, že sa zmenili na dogmu. Dogmu ktorú treba vynucovať násilím. Psychickým alebo fyzickým. Hlavne pod pláštikom vyššieho dobra.

5. Prečo sa to stále opakuje?

Pretože ľudia túžia po:

• jednoduchosti,
• istote,
• identite,
• pocite, že patria do skupiny,
• pocite, že majú pravdu.

Ideológie to všetko ponúkajú. Ale za cenu slobody myslenia.

Najväčší nepriateľ nie je ideológia. Je to naša potreba istoty.

Ideológie sú ako oheň. V malom množstve dávajú teplo. Keď ich necháme nekontrolovane rásť, spália všetko aj nás.

Nebezpečné nie sú samotné -izmy. Nebezpečné je, keď im dovolíme, aby mysleli za nás.

A preto je najväčšou formou slobody nie to, že si vyberieme „správny -izmus“. Ale to, že si dovolíme myslieť mimo nich.

Desať znakov, že politik nie je demokrat, ale služobník ideológie

Demokrati sa správajú inak ako ideológovia. Demokrat hľadá riešenia. Ideológ hľadá nepriateľov. A existuje niekoľko veľmi jasných signálov, podľa ktorých sa dá rozoznať, že politik už nepracuje pre ľudí, ale pre svoj -izmus.

Tu je TOP 10 najčastejších znakov, ktoré uvádzajú aj zahraničné inštitúcie ako Freedom House, Brookings Institution, The Economist Intelligence Unit, či historici ako Timothy Snyder a Fareed Zakaria.

1️⃣ Vyhýba sa diskusiám s oponentmi

Politik, ktorý sa bojí konfrontácie. Nechodí do debát, neprijíma pozvania od kritických médií, odmieta dialóg s oponentami.

Brookings Institution to nazýva „ideological insulation“  ideologická izolácia. (Fico, Vallo)

2️⃣ Vyberá si médiá, ktoré mu kladú len pohodlné otázky

Toto je klasický znak autoritárskeho myslenia. Politik si vytvorí „bezpečnú zónu“ médií, kde ho nikto nespochybní.

The Economist Intelligence Unit to označuje ako „media capture“  ovládnutie mediálneho priestoru. (Fico, Vallo)

3️⃣ Útočí na kritikov namiesto argumentov

Namiesto odpovede na otázku zaútočí na človeka, ktorý ju položil. To je znak ideológie, nie demokracie.

Timothy Snyder to nazýva: **„The politics of inevitability“  keď ideológia nahradí argumenty.“  (Fico, Vallo, Republika)

4️⃣ Tvrdí, že len on reprezentuje „pravý národ“

Keď politik začne hovoriť, že on je „hlas ľudu“  „Hlas Mesta“ a všetci ostatní sú nepriatelia. Len on vie čo je pre štát a mesto správne, je to varovný signál.

Fareed Zakaria to označuje ako illiberal populism. (Fico, Vallo, Republika)

5️⃣ Odmieta priznať chybu

Demokrat prizná chybu a opraví ju. Ideológ tvrdí, že chyba neexistuje, alebo že za ňu môžu nepriatelia.

To je klasický príklad kognitívnej disonancie. (Fico, Vallo, Kotleba, Republika)

6️⃣ Rozdeľuje spoločnosť na „nás“ a „ich“

Ideológia potrebuje nepriateľa. Bez neho by stratila identitu.

Freedom House to označuje ako polarization as a political tool.  (Smer, PS, Republika, Team Vallo)

7️⃣ Používa jednoduché slogany namiesto riešení

„My sme dobro.“ „Oni sú zlo.“ „My máme pravdu.“ „Oni klamú.“

Čím jednoduchší slogan, tým väčšia pravdepodobnosť, že ide o ideológiu. (Fico, Vallo)

8️⃣ Ignoruje fakty, keď sa mu nehodia

Keď sa realita nehodí do ideologického rámca, ideológ ju poprie. Alebo označí za propagandu.

Toto je presne to, čo Harvard Kennedy School nazýva motivated reasoning  motivované uvažovanie. (Smer, Republika, PS, Tema Vallo)

9️⃣ Obklopuje sa len ľuďmi, ktorí mu pritakávajú

Demokrat chce odborníkov. Ideológ chce lojálnych.

To je známy jav, ktorý popisuje aj RAND Corporation: „Loyalty over competence“  lojalita nad odbornosťou. (PS,Vallo)

🔟 Tvrdí, že kritika je prekážka, útok

Keď politik začne hovoriť, že:

• „diskusie zdržujú“ (koalicia)
• „pluralita je chaos“ (Vallo)
• „opozícia škodí štátu“ (Koalicia)
• „kritika je útok“ (Smer, Vallo, PS, Republika)

…už nie je demokrat. Je to ideológ, ktorý by rád riadil spoločnosť ako firmu, armádu alebo cirkev.

Freedom House to označuje ako democratic backsliding, ústup od demokracie.

Záver

Politik pod vplyvom ideológie sa nespozná podľa toho, čo hovorí. Spozná sa podľa toho, ako sa správa.

Demokracia je o pochybnostiach, dialógu, rešpekte a schopnosti priznať chybu. Ideológia je o istote, poslušnosti, nepriateľoch a dogme.

A rozdiel medzi nimi je rozdiel medzi slobodou a väzením mysle.