repetent

Čínska špionáž v USA neustále rastie

Svoju podporu v prezidentskej kampani Donaldovi Trumpovi vyjadrujú aj Američania čínskeho pôvodu. Napriek narastajúcim antipatiám samotného Trump voči obchodným vzťahom, tak aj americkým úradom voči týmto ľuďom. Zdroj: GOP 2016 Trump

Na Slovensku či Česku sme počuli maximalne niečo o kauze Huawei, to nieje však všetko.

Dve tretiny „čínskych“ previerok sú zamietnuté

Agentúra Bloomberg analyzovala 26 tisíc rozhodnutí o bezpečnostných previerkach pre dodávateľov armádnych zákaziek od roku 1996. Od roku 2010 počet zamietnutých žiadostí ľudí, ktorí sú napojení na Čínu v rámci rodinných alebo finančných väzieb, prudko stúpol.

Podiel činí 61 percent odmietnutých žiadateľov, ktorí majú väzby na najväčšiu ázijskú ekonomiku. U ostatných krajín sú zamietnuté žiadosti v priemere na úrovni 34 percent.

Dokonca aj tí žiadatelia, ktorí majú väzby na sankcionované krajiny Rusko alebo Irán, sú na tom lepšie. Títo dodávatelia boli pritom po roku 2000 najčastejšie odmietaní. V prípade Iránu to bolo 64 percent, u firiem podozrivých z väzieb na Rusko potom 52 percent.

FBI rieši tisíc prípadov priemyselnej špionáže

Čínski Američania sú pod väčším tlakom, upozornil Bloomberg BusinessWeek . A prípad Wei Sueho ukazuje, akú mieru nedôvery požívajú v Spojených štátoch Američania s čínskymi koreňmi.

USA totiž obviňujú Čínu z rozsiahlej vojenskej a priemyselnej špionáže na území Ameriky.

Nedôvera úradov sa datuje už z obdobia Obamovej administratívy. Vyhrotila sa ale s nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu a otvorené obchodné vojny s Čínou.

Riaditeľ FBI Christopher Wray v júli 2019 v Senáte priznal, že prebieha vyšetrovanie viac ako tisícky prípadov pokusu o krádež duševného vlastníctva. Takmer všetky prípady sa týkajú špionáže v prospech čínskeho režimu.

Agenti FBI sa zameriavajú aj na vedcov pochádzajúce z Číny, ktorí pôsobia v oblasti farmácie a zdravotníctva. Podozrivých je asi 180 z viac ako 70 nemocníc a univerzít z celých Spojených štátov.

Niektorí z nich vraj z Číny dostávali inštrukcie, aby svoje kontakty na čínske kolegami tajili, tvrdí Ross McKinney, šéf vedeckého oddelenia americkej asociácie lekárskych fakúlt. „Dôvera je ovplyvnená tým, že tu existuje systematický prístup ku klamstvo,“ zdôraznil americký vedec, ktorý sa podieľal na výskume liečby HIV u detí.

V roku 2016 sa Kun Shan Chun , veteránny zamestnanec FBI, ktorý mal prísne tajné bezpečnostné previerky, priznal vinu za to, že koná ako agent Číny. Prokurátori vyhlásili, že pri práci pre agentúru v New Yorku poslal svojmu čínskemu psovodovi „minimálne informácie týkajúce sa personálu FBI, štruktúry, technologických možností, všeobecných informácií o stratégiách dohľadu FBI a určitých kategórií cieľov sledovania.

Vzoroví prípad Kevin

Špionáž a špionáž sú samozrejme po stáročia základnými nástrojmi štátnej správy a americké a čínske spravodajské agentúry bojujú už desaťročia. Tieto nedávne prípady však naznačujú, že vojna spravodajských služieb eskaluje – že Čína zvýšila rozsah a zložitosť svojho úsilia ukradnúť tajomstvá USA. Mnoho prípadov špionáže nie je zverejnených. „Niektoré prípady zriedka vidia svetlo súdnej siene, pretože existuje tajný materiál, ktorý nie sme ochotní riskovať,“ povedal mi jeden americký úradník z veľvyslanectva v Bratislave, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity kvôli citlivosti témy.

Tieto nedávne prípady poskytujú len malý pohľad na rastúcu spravodajskú vojnu, ktorá sa odohráva v tieni americko-čínskeho boja o globálnu dominanciu, a agresivity a zručnosti, s ktorou ju Čína vedie. Keď Čína postupuje ekonomicky a technologicky, jej špionážne služby držia krok: ich dôstojníci spravodajstva sú sofistikovanejší, nástroje, ktoré majú k dispozícii, sú výkonnejšie a zaoberajú sa tým, čo sa javí ako zintenzívňujúca sa škála špionážnych operácií, ktoré majú svojich amerických náprotivkov.

Úsilie Číny zamerané na bývalých spravodajských dôstojníkov USA je iba jednou časťou čínskej kampane a je to zároveň veľmi logický krok. Aj u nás  na Slovensku je velký problém s bývalími zamestnancami spravodajských služieb. nepomáha ani dočasný štatút RDL. Po odchode sa snažia uplatniť v súkromnom sektore a preto buď končia v spároch slovenských oligarchov, alebo ako vybavovači či  v horšom prípade vydierači .

Podme spat k číne taktika, ktorú používajú bola „rezaná a suchá HUMINT“ alebo ľudská inteligencia. Boli to staré školy. Tieto taktiky však boli umocnené nástrojmi veku sociálnych médií, ktoré umožňujú dôstojníkom spravodajských služieb hromadne dosahovať svoje ciele z Číny, kde nehrozí, že by ich niekto chytil.

Za posledných 20 rokov je najvyššou prioritou americkej spravodajskej komunity boj proti terorizmu. Generácia operačných dôstojníkov a analytikov bola zameraná viac na hľadanie a zabíjanie amerických nepriateľov a predchádzanie extrémistickým útokom ako na trpezlivejšiu a strategickejšiu prácu, ktorá prichádza s konkurenciou a kontrarozviedkou. Ak Amerika skutočne vstúpi do éry konfliktu s „veľkou mocou“ s Čínou, potom sa zápas pravdepodobne nestane na bojisku, ale aspoň v súčasnosti v pretekoch o informácie. A tu Čína využíva starú ľudskú krehkosť, aby získala výhodu v konkurencii so svojim silnejším protivníkom. V prípade Malloryho, Hansena či Leeho Evanina  návnada nie je ideológiou. Boli to peniaze.

V istom zmysle je ísť po amerických špiónoch a vládnych úradníkoch normálne. USA robia to isté Číňanom. „Spravodajské operácie sú univerzálne a každá krajina – okrem niekoľkých izolovaných ostrovných štátov, sa do nich zapojuje do tej istej miery,“ Loch K. Johnson, emeritný profesor na University of Georgia, autor knihy Spy Watching: Intelligence Accountability v Spojených štátoch a jeden z popredných amerických spravodajských odborníkov mi to povedal e-mailom. Dodal, že zatiaľ čo takmer každý národ má schopnosti zbierať informácie o svojich protivníkoch a brániť sa proti špionáži, oveľa menší počet má zmysluplné siete pre tajné konanie, ktoré označil za „tajnú propagandu; politická a hospodárska manipulácia; dokonca polovojenské činnosti. “Do tejto skupiny patria Amerika aj Čína.