repetent

Pocit ohrozenia Ruskom u Slovákov poklesol z 34 percent v roku 1996 na 24 percent v roku 2014 až na 20 percent v roku 2020. V rovnakom roku Rusku dôverovalo 33 percent, čo je najvyšší podiel v rámci V4. Takéto výsledky prinášajú aj ďalšie prieskumy. Slovensko je tak medzi stredoeurópskymi krajinami vnímané ako štát, ktorý je voči Rusku „najpriateľskejší“.

Primárnym hýbateľom je naša národná neistota. Slovenský národ je relatívne mladý, vznikol až v 19. storočí. Slovensko nebolo samostatné, iba krátko počas druhej svetovej vojny (1939 – 1945) a potom až v roku 1993.

Slováci tak ešte nemali dosť času na to, aby sa zaoberali smerovaním Slovenska. V slovenskej politike sa preto nedá hľadať jednoznačná línia. Snažíme sa však získať uznanie od celej medzinárodnej komunity.

Nebola tu podobná situácia ako v Poľsku. Keď sa Poľsko zbavilo sovietskeho útlaku, začalo smerovať na západ. Vzťahy medzi Ruskom a Poľskom boli vždy negatívne. Dá sa povedať že Fíni a Poliaci Rusov nenávidia, lebo s nimi majú viac skúseností.

Vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom však neexistovali. Rusi si nás ani nepamätajú ako súčasť Československa. Všetky výrobky, ktoré pochádzali z ČSR sa u nich nazývali české, nie československé alebo slovenské. Mali sme pocit, že pod menom Československa nás nie je vidieť. To bol aj jeden z dôvodov rozpadu československej federácie.

Vplyv má aj cirkev a slovenský nacionalizmus.

Slovenská národná identita sa formovala na základe panslavizmu a kresťanstva. K tomu prispieva aj veľa konšpiračných webov, ktoré odkazujú na myšlienky panslavizmu a zdôrazňujú naše slovanstvo. To zároveň tvorí všeobecnú náladu.

Najväčšiu podporu Rusku vyjadruje staršia generácia spomienkový optimizmus a ľudia s nižším vzdelaním čo pracujú rukami. Idealizácia Ruska u časti populácie môže súvisieť aj s tým, že nemáme dobré vzdelanie a učebnice o Rusku. 99,9% Rusofilov v Rusku nikdy nebola a netuší ako sa tam žije že je tam minimálna mzda 150 Eur a minimálny dôchodok 60 EUR.

Recesia ruskej ekonomiky zapríčinená poklesom cien ropy a západnými sankciami spôsobila zmenšovanie ekonomického vplyvu Moskvy. Došlo k veľkému poklesu HDP aj životnej úrovne, Rusko si už preto nemôže dovoliť organizovať väčšie oficiálne propagandistické akcie.

V prípade neoficiálnej propagandy však jeho vplyv rastie. Je tu asi 30 konšpiračných webov, ktoré sú veľmi sofistikované. Časť nejakej správy je pravdivá, zvyšok falošný. Psychológia je jasná keď je prvá časť tvrdenia pravdivá mala by byt aj ta druhá. Takto sa podsunie pár klamstiev ktorým subjekt verí ako dogme a znej vychádzajú všetky úvahy. Je to ako v matematike ak máte príklad vypočítať nestačí  správny postup, keď mate zlé počiatočné údaje výsledok bude vždy mimo realitu.

Napríklad hovoria, že sme Slovania a kultúrou aj mentalitou máme blízko k Rusku. Veľa rokov sme s nimi fungovali a vychádzali dobre a aj keď nám ublížili ide našu krv. Krv nie je voda. Oni sú veľký a mocný a ochránia nás malinkých a slabých príbuzných. Preto je podľa propagandistov dobré túto identitu povyšovať nad všetko ostatné.

Hlavná motivácia je teda stále rovnaká – história národného súzvuku.

Je to jednoduchá ideológia – panslavizmus. V 19. storočí, kedy sa slovenská identita formovala, bolo Rusko už dlho nezávislý štát z rodiny slovanských národov. Slováci sa obracali k Rusku – napríklad aj Ľudovít Štúr, ktorý to potom odvolal, to sa už utajilo. To sa podporovalo dlhšie, než jedno storočie. Ľudovíta radi používali aj komunisti.

Avšak pre Slovákov neprišiel žiadny nový silnejší naratív. Stále tu panuje historický mýtus o jednote slovanstva. Veľa ľudí aj dnes hovorí, že Rusi sú Slovania, a preto ich máme radi. Po roku 1989 tu bolo akési hodnotové vákuum, ktoré viedlo k myšlienke, že Slovensko je súčasťou západu aj východu. Sme tak mostom medzi oboma časťami Európy.

Sme vôbec my Slovania?

Slováci:  centrálni a východní Slovania 38 %, južní Slovania 18 %, Germáni 16 %, Škandinávci 7 %,  Keltogermáni 1 %, Kaukazania 4 %, Turci, Albánci 2 %,  Balkánci 7 %, Ugrofíni 3 %, ostatní 4%.

Paradoxne čím južnejšie na Slovensku idete tým je slovanský gén silnejší. Naopak na  severnom  je slovanský gén pod hranicou  45%

Ešte to zamotám.

Slovanský gén neexistuje

Medzi národmi, respektíve ľuďmi, ktorí spolu dlho žijú na jednom území, postupne vznikne určitá genetická súvislosť, ale samotnú národnosť neovplyvňuje žiadny konkrétny gén, ako si niektorí ľudia mylne myslia. Napätie, ktoré niekedy medzi susediacimi národmi vzniká, v žiadnom prípade nie je genetickej povahy. Národy utvára spoločný jazyk, kultúra a tradície, ale rozhodne nie gény.

https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/pravi-slovaci-z-genetickeho-hladiska-neexistuju

https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/co-hovori-genetika-o-povode-slovanov