repetent

V prvých šiestich mesiacoch vojny sa podľa ruskej formulácie uskutočnila časovo a rozsahom obmedzená „špeciálna operácia“ na „denacifikáciu“ a „demilitarizáciu“ Ukrajiny. Po niekoľkých dňoch by mala byť úspešne dokončená. V skutočnosti to bola od začiatku viac ako krátka špeciálna operácia. Útoku na ruskej strane sa zúčastnilo 180 000 až 200 000 vojakov (väčšinou profesionálnych vojakov), podporovaných nepravidelnými formáciami z dvoch „ľudových republík“ Luhanska a Donecka v ráde 30 000 mužov. Rusko tak využilo veľkú časť invázneho potenciálu svojich armádnych jednotiek. Nechýbali ani príslušníci žoldnierskych jednotiek, čečenských milícií a Národnej gardy. Pravidelné ruské jednotky, pokiaľ ide o armádne sily, pozostávali z asi 120 práporov.

Na začiatku vojny tvorilo pravidelné ukrajinské jednotky okolo 190 000 vojakov, z toho 120 000 v armáde, ktorí boli rozdelení do približne 35 brigád a plukov. Okrem toho existovali polovojenské skupiny (cca 100 000 mužov) a ľudová milícia, ktorá sa rozrástla na 900 000 mužov. Na začiatku vojny mala ruská strana asi 350 moderných bojových lietadiel a ukrajinská asi 120 prevažne staršej sovietskej konštrukcie.

Na začiatku vojny boli ruské jednotky podstatne lepšie vybavené ako ukrajinské. Ukrajina však v predchádzajúcich rokoch výrazne zmodernizovala svoje obranné schopnosti (proti obrneným vozidlám, lietadlám a bojovým lodiam), predovšetkým s podporou USA a Veľkej Británie, a vybudovala hlbokú obrannú líniu na Donbase. Reštrukturalizovala a modernizovala svoje ozbrojené sily (najmä armádu), čím prelomila pevné veliteľské štruktúry zo sovietskej éry a poskytla väčší priestor nižším veliteľom. Ukrajinské jednotky mali navyše zjavne modernejšie a efektívnejšie vnútorné komunikačné štruktúry ako ruské.

Pôvodné ciele neboli dosiahnuté a ruská ofenzíva proti hlavnému mestu sa ukázala ako neúspešná. Ruské vedenie zrejme predpokladalo, že vojnu bude ľahké vyhrať. Ukrajinci buď privítajú ruských vojakov, alebo sa budú správať pasívne. Celkovo úplne podcenila silu a efektivitu ukrajinských ozbrojených síl a ich bezpodmienečnú vôľu brániť sa. Ochota Ukrajincov brániť sa nezodpovedala obrazu ruskej propagandy. Zlyhanie ruských ozbrojených síl bolo z veľkej časti spôsobené že armáda počúvala alebo musela počúvať propagandistické heslá z Kremľa. Ale vplyv mohla mať aj rozsiahla pasivita Ukrajincov počas okupácie Krymu v roku 2014. Navyše, ruské ozbrojené sily boli vnútorne oslabené korupciou a zlým vedením.

V polovici apríla Rusko zmenilo stratégiu. Jeho jednotky sa stiahli z oblasti okolo ukrajinského hlavného mesta a zamerali sa na prelomenie ukrajinskej obrany v Donbase. V skutočnosti boli schopní masívnou delostreleckou vlnou zatlačiť Ukrajincov, ale nedosiahli žiadne veľké zisky v teréne. V júni bola zverejnená analýza Inštitútu pre štúdium vojny , v ktorej sa dospelo k záveru, že ofenzíva vyčerpala možnosti Rusov a veľké útočné operácie sa už nedali očakávať.

Ruská ofenzíva sa skutočne vytratila a mesiace sa sústredila na malý pás v Donbase, zatiaľ čo ukrajinské sily – vybavené modernými západnými raketometmi a ďalším vybavením – boli schopné znovu dobyť územia v okresoch Charkov, Luhansk a Cherson. Časť tamojších ruských jednotiek spanikárila a zanechala za sebou množstvo zbraňových systémov a munície.

V septembri 2022 sa ukázalo, že ruská ofenzíva už nepostupuje ani na Donbase a ukrajinské jednotky dokázali prevziať iniciatívu na väčšine úsekov 1200 km dlhého frontu. Ich opätovné dobytie však nebolo takého rozsahu, aby sa dalo hovoriť o protiofenzíve operačných rozmerov, no prinajmenšom prinútili Rusko stiahnuť svoje jednotky z Chersonského okresu západne od Dnepra v novembri 2022. Vojna jasne ukázala, že napriek početnej prevahe mali ruské ozbrojené sily obrovské deficity, ktoré nebolo možné ľahko odstrániť.

Putin svoju stratégiu prezradil v televíznom prejave z 21. septembra a v prejave pri príležitosti osláv ilegálnych anexií ukrajinských provincií 30. septembra 2022. Tieto myšlienky čiastočne upravil (najmä s ohľadom na hrozbu použitia jadrových zbraní), ale inak ich v podstate zachoval a posilnil vo svojom novoročnom prejave. Putinova stratégia pozostáva z piatich prvkov:

1. Mobilizácia, ktorá nie je zameraná oficiálne na 300 000 mužov.  Putin sa dovtedy vyhýbal akejkoľvek otvorenej mobilizácii a avizoval skôr skryté mobilizačné opatrenia. Stála za tým obava z možného otrasenia Putinovej „spoločenskej zmluvy.“ Masový exodus státisícov mladých Rusov do zahraničia ukazuje, aká je táto obava oprávnená. Okrem toho sa v spoločnosti objavil odpor voči vojne, aj keď menší, hoci je potláčaný s brutálnou tvrdosťou. Prostredníctvom tejto mobilizácie by sa okupované oblasti mali držať a ďalšie územia môžu byť dobyté.
2. Politicky uznávanou nezákonnou „anektáciou“ ukrajinských provincií Luhansk, Doneck, Záporožie a Cherson 30. septembra 2022 a súčasnou hrozbou použitia jadrových zbraní sa Putin pokúsil zastrašiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Putin vo svojom prejave z 30. septembra jasne povedal, ako si to predstavuje: Podľa jeho názoru legitímnym precedensom na ukončenie vojny boli americké atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki v auguste 1945. Ak by sa Putinovo oznámenie bralo vážne, znamenalo by, že má v úmysle postupne zničiť niekoľko veľkých ukrajinských miest jadrovými zbraňami, kým sa vláda nevzdá v r. Kyjev. Ide o reálny scenár, ak vezmeme do úvahy, že čečenský vodca Ramzan Kadyrov a bývalý prezident Dmitrij Medvedev dokonca vyzvali na použitie taktických jadrových zbraní.Putin odvtedy ustúpil od jadrovej rétoriky. Drží sa však nezákonnej anexie štyroch ukrajinských provincií, čo je indikátorom jeho nekompromisnosti. Vyhlásením týchto oblastí – ktoré z veľkej časti ani nie sú pod ruskou kontrolou – za trvalo ruské územie, vylúčil územné kompromisy.
3. Západ má byť zastrašený a prinútený prestať podporovať Ukrajinu. Tomuto účelu by malo poslúžiť zastavenie dodávok plynu do iných európskych krajín a výbuchy na Nord Stream. To dokazuje ich extrémnu zraniteľnosť, najmä voči Európanom. Navyše, ruský kalkul by mohol spočívať v uzavretí možnosti stať sa vývozcom plynu raz a navždy. Aj tu Putin páli mosty. Okrem toho by jadrové hrozby a extrémna protizápadná rétorika Putinových prejavov mali podnietiť obavy a v kombinácii s hroziacou recesiou pomôcť vybudovať odpor v uliciach Európy a na trhoviskách voči západnej politike podpory Ukrajiny. Ide o jednoduchú psychológiu strachu ktorá vynikajúco zaberá na veľké masy.
4. Štvrtý prvok zmeny stratégie pokračoval bez oznámenia alebo vysvetlenia. Od októbra Rusko s neúprosnou tvrdosťou bombarduje civilné budovy, školy, univerzity a nemocnice, pričom uprednostňuje elektrárne a iné zariadenia energetickej infraštruktúry. Táto vzdušná vojna, ktorá sa stále viac uskutočňuje so starými raketami (čiastočne vyradenými protilietadlovými raketami S-300) a iránskymi bezpilotnými lietadlami, sa ukázala ako účinná. Tieto útoky nedosiahli očakávaný cieľ zlomiť vôľu Ukrajincov bojovať. Treba však priznať, že tempo ukrajinských útočných operácií sa spomalilo, pretože výpadok elektriny v tyle má samozrejme vplyv na bojovú efektivitu jednotiek v predných sektoroch.
5. Piatym rozmerom strategickej zmeny je zvýšenie bojovej efektivity jednotiek ruskej armády prostredníctvom zvýšenej mobilizácie (ozbrojené sily sa majú rozrásť až na 2 milióny vojakov) a konverzie ekonomiky na vojnovú výrobu. Výsledkom je, že Rusko chce opäť získať iniciatívu na fronte a v priebehu roku 2023 môže začať veľké ofenzívy na dobytie ukrajinského územia alebo odrazenie ukrajinských ofenzív. Táto stratégia sa zdá byť pomerne dobre premyslená. Zmena štruktúry velenia zapadá do tohto obrazu: Náčelník generálneho štábu Gerasimov je teraz najvyšším veliteľom ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Zo „špeciálnej operácie“ sa tak stala rozsiahla vojna Ruska proti susednej Ukrajine, ktorú treba v každom prípade vyhrať.

Známe osobnosti západného sveta (napr. Henry Kissinger alebo Elon Musk) sú za týmto účelom príležitostne kŕmené návrhmi na sprostredkovanie mieru, ktoré údajne predložil Putin, ktoré však zatiaľ nepriniesli ovocie. Vojna sa ani zďaleka neskončila. Rusko sa bude aj naďalej usilovať o nálety na Ukrajinu, vyhýbajúc sa obetiam na frontovej línii a využívaní príležitostí na územné zisky, ktoré by sa mohli zvýšiť, keď sa zbrojná výroba zvýši a vycvičí sa dostatok záložníkov. Ukrajina preto očakáva, že v priebehu roku 2023 dôjde k útočným operáciám Ruska.

Autor je členom expertnej skupiny Obrana a bezpečnosť v strane ODS a senior konzultant think-tanku Institute of Security and Defense.