Link na progresivizmus 1 z roku 2019  

Slovo „progres“ má v sebe neodolateľnú príťažlivosť. Vyvoláva predstavy pohybu vpred, zlepšovania, technologického rastu a morálneho zdokonaľovania. Kto by nechcel žiť v „pokrokovej“ spoločnosti? Moderný progresivizmus sa na tejto vlne vezie a stavia sa do pozície jediného morálneho arbitra budúcnosti.

Ak však odhrnieme oponu pekných hesiel o inklúzii a rovnosti, narazíme na ideológiu, ktorá v mnohých aspektoch ignoruje ľudskú prirodzenosť, psychológiu a historickú múdrosť. Kritika progresivizmu nie je o odmietaní zmeny ako takej. Je o odmietaní sociálneho inžinierstva, ktoré v snahe vytvoriť nebo na zemi často vytvára peklo.

Pozrime sa na šesť kľúčových oblastí, kde sa progresívna ideológia zráža s vedou a realitou.

1. Psychologická slepota: Prečo progresívcom uniká polovica morálky

Jeden z najsilnejších argumentov proti modernému progresivizmu prináša sociálny psychológ Jonathan Haidt. Vo svojej prelomovej knihe The Righteous Mind (Morálka ľudskej mysle) prezentuje teóriu morálnych základov.

Haidtov rozsiahly výskum ukázal, že ľudská morálka stojí na šiestich evolučných pilieroch:

Starostlivosť / Ujma

Férovosť / Podvádzanie

Lojalita / Zrada

Autorita / Rozvrat

Posvätnosť / Degradácia

Sloboda / Útlak

Dáta ukazujú, že progresívci sa extrémne sústredia len na prvé dva (Starostlivosť a Férovosť), zatiaľ čo ostatné piliere (Lojalita, Autorita, Posvätnosť) aktívne potláčajú alebo ich dokonca považujú za zdroj zla. Týmto prístupom progresivizmus vytvára spoločnosť, ktorá je psychologicky nestabilná. Ignorovaním potreby skupinovej lojality (národ, komunita) a rešpektu k tradíciám (štruktúra, posvätnosť) idú proti evolučne zakódovaným potrebám človeka niekam patriť. Výsledkom nie je utópia, ale atomizovaná spoločnosť bez koreňov.

2. Chestertonov plot a arogancia „rozumu“

Britský filozof G. K. Chesterton formuloval princíp, ktorý presne pomenúva nebezpečenstvo unáhlených reforiem. Predstavte si, že kráčate po poli a narazíte na plot. Nevidíte dôvod, prečo tam je, a tak v mene pokroku poviete: „Tento plot je zbytočný, zbúrajme ho.“

Chesterton varuje:

„Ak nechápete, na čo ten plot slúži, je to presne ten dôvod, prečo ho nesmiete zbúrať.“

Moderný progresivizmus trpí chronickou snahou búrať „ploty“ – či už ide o tradičnú rodinu, kultúrne normy alebo biologické kategórie. Robí to pod vlajkou oslobodenia, no často bez pochopenia, akú stabilizačnú funkciu tieto inštitúcie plnili po tisícročia. Keď odstránite štruktúry, ktoré držali civilizáciu pokope, výsledkom je chaos, nie sloboda.

3. Kultúra obete a psychická krehkosť

Súčasná vlna aktivizmu priniesla fenomén, ktorý sociológovia Bradley Campbell a Jason Manning nazývajú „Victimhood Culture“ (Kultúra obete). V tejto kultúre nie je spoločenský status odvodený od schopností, charakteru alebo prínosu pre komunitu, ale od miery vnímaného útlaku.

Autori Greg Lukianoff a Jonathan Haidt v knihe The Coddling of the American Mind upozorňujú na nebezpečné myšlienkové vzorce, ktoré progresívna výchova vštepuje mladým ľuďom:

• „Čo ťa nezabije, to ťa oslabí“ (potreba „safe spaces“).

• „Vždy dôveruj svojim pocitom“ (subjektívna emócia je nadradená objektívnemu faktu).

Tento prístup vedie k epidémii úzkostí a depresií. Namiesto budovania odolnosti (resiliencie) učíme ľudí, že slová sú násilie a že za ich neúspech môže vždy systém. Psychologicky tým vytvárame generáciu, ktorá nie je pripravená čeliť realite sveta.

4. Mýtus „Nepopísanej tabule“: Keď ideológia ignoruje biológiu

Jedným z fundamentálnych omylov progresivizmu je viera v teóriu Tabula Rasa (nepopísaná tabuľa) – predstava, že človek sa rodí bez vrodených vlastností a všetko je len sociálny konštrukt.

Kognitívny psychológ Steven Pinker v knihe The Blank Slate s pomocou dát z genetiky a neurovedy tento mýtus demontuje. Ľudská myseľ má vrodenú architektúru. Ak politika vychádza z predpokladu, že sme všetci rovnakí a tvárni ako hlina, každú nerovnosť vo výsledkoch (napr. iné profesijné záujmy mužov a žien) interpretuje ako dôkaz diskriminácie.

Tu narážame na „Škandinávsky paradox“: Výskumy ukazujú, že práve v rodovo najrovnoprávnejších krajinách sa rozdiely v profesijných voľbách mužov a žien zväčšujú, nie zmenšujú. Keď odstránite ekonomický tlak, ľudia sa rozhodujú viac podľa svojich biologických preferencií. Progresivizmus tento vedecký fakt ignoruje a namiesto slobody voľby tlačí na umelé kvóty.

5. Lingvistické inžinierstvo a pasca „Newspeak-u“

Slobodná spoločnosť stojí na slobodnej výmene myšlienok. Súčasný progresivizmus však čoraz častejšie pripomína to, čo George Orwell v románe 1984 nazval Newspeak – snahu ovládať myslenie skrze ovládanie jazyka.

Vidíme to v redefinícii pojmov. Ak sa z „nesúhlasu“ stane „nenávisť“ a z „mlčania“ sa stane „násilie“, racionálna debata končí. Filozof John Stuart Mill v eseji O slobode varoval, že dogmatizmus je smrťou pravdy. Tým, že progresivizmus umlčiava oponentov nálepkami a „cancel culture“, pripravuje sa o mechanizmus spätnej väzby. Spoločnosť, ktorá nedokáže diskutovať o svojich problémoch bez toho, aby sa urazila, nie je pokroková – je intelektuálne mŕtva.

6. Tyrania dobrých úmyslov a ekonómia

Najväčším paradoxom je, že progresívne riešenia často škodia práve tým, ktorým chcú pomôcť. Ekonóm Thomas Sowell to nazýva „Víziou vyvolených“ (The Vision of the Anointed).

Progresívci veria, že majú dostatok rozumu na to, aby centrálne riadili komplexné systémy ako ekonomika. História a diela ekonómov ako F. A. Hayek nás však učia, že centrálne plánovanie a nadmerná regulácia vedú k neefektivite a chudobe. Snaha o „sociálnu spravodlivosť“ cez prerozdeľovanie často končí pri rovnosti v biede, pretože ignoruje motivačné štruktúry, ktoré generujú bohatstvo.

Top 12 papoštolov progresivizmu na Slovensku.

1 Ivan Štefunko (jeden z majiteľov PS)

2 Irena Bihariová (poslankyňa NR SR, expertka na ľudské práva)

3 Lucia Plaváková (podpredsedníčka PS)

4 Martin Hojsík (europoslanec, environmentalista)

6 Michal Wiezik (europoslanec, ekológ)

7 Matúš Kostolný (Šéfredaktor Denníka N)

8 Beata Balogová (Šéfredaktorka denníka SME)

9 Ján Gordulič (podnikateľ)

10 Jakub Goda (Spin doktor)

11 Samo Marec (Spin doktor)

12 Vlado Talian (Spin doktor)

Záver: Potreba pokory

Kde teda leží riešenie? Odpoveďou nie je len slepá reakcia, ale návrat k pokore.

Progresivizmus zlyháva na nedostatku pokory pred nesmiernou zložitosťou sveta a ľudskej psychiky. Správa sa ako inžinier, ktorý chce vyrúbať les a nahradiť ho plastovými stromami, pretože sa mu zdajú efektívnejšie a symetrickejšie.

Konzervatívny a klasicky liberálny prístup sa na spoločnosť pozerá skôr ako záhradník. Chápe, že spoločnosť je živý organizmus, ktorý rastie organicky. Záhradník polieva, strihá suché konáre a opatrne lieči, ale rešpektuje hlboké korene a prirodzený cyklus rastu. Nesnaží sa prerobiť ružu na dub.

Potrebujeme menej sociálnych inžinierov s veľkými plánmi na prestavbu človeka a viac „záhradníkov“, ktorí chápu, že skutočný pokrok nestojí na popieraní minulosti a biológie, ale na ich pochopení a rešpekte.

Zdroje a odporúčaná literatúra:

• Jonathan Haidt: The Righteous Mind (Psychológia morálky).

• Greg Lukianoff & Jonathan Haidt: The Coddling of the American Mind (Kritika kultúry „safe spaces“).

• Steven Pinker: The Blank Slate (O mýte nepopísanej tabule a ľudskej prirodzenosti).

• Thomas Sowell: A Conflict of Visions (Analýza limitov sociálneho inžinierstva).

• Bradley Campbell & Jason Manning: The Rise of Victimhood Culture (Sociológia morálnych zmien).

• G. K. Chesterton: The Thing (Eseje o tradícii).

• George Orwell: 1984 (Jazyk a totalita).

• John Stuart Mill: On Liberty (O slobode slova).